Dr. Jozef Tiso v Aréne

Michal Magušin, 1. ročník bc, 21. december 2009

Maska. Nemá, bledá tvár, prosiaca o milosť. Na hrudi židovská hviezda, v srdci bezhraničný strach. Vystupuje z tmy anonymity s prosbou o milosť, o pomoc, za ním tisíce ďalších. Slzy v očiach, silný pocit ľútosti a možno aj hnevu nad ľudskou bezohľadnosťou a beštiálnosťou. Vodca uvážil, že sú škodlivým elementom v spoločnosti a tak sa rozhodol... neurobiť nič. Posledný pokus presvedčiť ho o svojom zúfalom položení. Okradnutí muži, ženy, deti - ale predovšetkým dehonestovaní a pokorení ľudia - narážajú na mrazivú silu ideológie. Postavy ustupujú a vzápätí s nemým nárekom miznú v inferne koncentračného tábora.

Asi takto som vnímal najsilnejšiu scénu z monodrámy Tiso, na ktorú zavítal Divadelný klub žurnalistov v jeden upršaný novembrový večer. Divadlo Aréna za bratislavským Starým mostom bolo poloprázdne, navodená atmosféra pripomínala absenciu krásna a skutočnej hodnoty ľudskej osobnosti v pohnutých tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia. Bola to hra o dobe, pocite, sile, ale predovšetkým o osobe. Jozef Tiso.

Siahodlhý monológ prezidenta Slovenského štátu (1939-1945), stvárneného skvelým Mariánom Labudom, poukázal na jeho silné morálne princípy, snahu o budovanie lepšej budúcnosti pre spoločnosť, lásku k národu a ochotu dať svoje schopnosti službe ľuďom. Úvahy o národe, problémoch spoločnosti tej doby, problémoch Slovákov (alkoholizmus) však niekedy pôsobili až únavne. Zobrazovali aj posun Tisových názorov v čase, aj jeho kariérny posun na vrchol moci. Do slov sa vkráda radikalizmus, pravicový extrémizmus, neznášanlivosť, vyhrotenosť postojov. Všetko v rámci neuhasínajúcej lásky k "ideálu národa".

Nasleduje scéna s veľkým S. Prosba Židov. Pokus o akúsi intelektuálnu obhajobu rozhodnutia vysťahovať Židov z územia nášho štátu. Zbor v maskách je stratený, ich dni sú spočítané, niť života sa pretrhla. Dr. Jozef Tiso si umýva ruky aj svedomie, ako Pilát ponechal rozhodovanie iným: gardistom, verejnej mienke, Adolfovi Hitlerovi. Predniesol plamenný prejav k národu a vec bola pre neho vybavená.

Koniec. Tiso v cele. Uvažuje, zamýšľa sa, necíti sa vinný a tvrdí, že pravda zvíťazí. Posledná spoveď a poprava. Pomsta? Trest? Justičný omyl? A kde je vlastne tá pravda?

Divadelný klub žurnalistov vychádza do noci. Silné dojmy doznievajú a nasledujú prvé hodnotenia. Ukazujú, že divadelná hra bola skvelá, aj keď nič nevyriešila - len opísala. Diskusia odhalila zamotané klbko problémov, názorov a protinázorov - nesmierne kontroverzná téma doteraz nenašla jednoznačnú interpretáciu ani zo strany historikov, intelektuálov, ani zo strany spoločnosti.

Názory: Tiso nevedel - keď vedel, zastavil transporty; Tiso nevedel o najhoršom, ale dopustil diskrimináciu, ponižovanie, okrádanie; ak aj dopustil útlak, bola taká doba; doba nedáva právo na konanie proti dôstojnosti človeka, ako katolícky kňaz mohol urobiť viac, mlčal, prípadne obhajoval zlo; mnohým Židom aj pomohol - keby tam nebol on, dopadli by sme omnoho horšie - aj Židia; veľa Židov bolo úžerníkov, vykorisťovateľov - ale mal sa pre toto správať ako sa správal? ...a čo trest? Smrť... za jeho vlády nebola na Slovensku vykonaná ani jedna poprava! (až do Povstania) - išlo o osobnú pomstu Beneša? poslal Židov Tiso na smrť, na popravu, aj keď mimo štátu? - Nevedel?!; štát vznikol z vôle nacistov - bola to najlepšia možná alternatíva?

Otázky, otázky, veľmi veľa otáznikov - čo človek, to názor, niekde zhoda, inde spor... Ale snáď sme sa posunuli bližšie smerom k pravde. Zhodli sme sa v tom, že Marián Labuda, ktorý historickú osobnosť prvého Slovenského štátu zosobnil, opäť preukázal svoje umelecké majstrovstvo. Odniesli sme si silný zážitok a opäť sa môžeme ponoriť do sveta, kde musíme a chceme silou slova ničiť zlo a utrpenie. Priniesť do ľudského vnútra svetlo, aby nikdy nenastala doba, ktorú nám táto divadelná hra predstavila. Záver patrí velikánovi vojnovej doby: „Som človek, to je moja politika!" (E.M. Remarque)

Tiso

Scenár a réžia: Rastislav Ballek
Dramaturgia: Martin Kubran
Scéna: Jozef Ciller
Kostýmy: Anna Cigánová
Hudba: Peter Groll
Hudobné naštudovanie a korepetície: Branislav Kostka
Účinkujú: Marián Labuda, Martin Hronský, študenti Konzervatória v Bratislave a spevácky zbor Technik pod vedením Juraja Jartima

Zdroj: www.divadloarena.sk/sk/repertoar/tiso

Divadelný klub žurnalistov tvoria študenti 1. ročníka žurnalistiky v roku 2009 na Univerzite Komenského v Bratislave.

Zdroj fotografie: vlastný archív

Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku

Ďalšie články z rubriky Kultúra

Hodnotenie príspevku

Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:

Meno:
E-mail:
Komentár: