Vyhasnutá sopka
Autor: Linda Ágoštonová, 1. ročník mgr, 13. december 2009
Izraelitka Judit a vznešený Riman Kreos sa stretli úplne náhodou.
Na oslave MDŽ v roku 1981 v „ kulturáku". Zistili, že ich príbytky sú blízko seba, ale to bolo všetko. Izraelitka odišla s karmínovo červeným karafiátom, ktorým bola poctená každá žena a Riman si zbalil tašku a na svojej Simpson 250tke odišiel na intrák do Blavy.
Judit bola krásna a vznešená žena s farbou očí temného piesku a vlasmi ako púštna ruža. No bola veľmi opustená na ďalekom východe, až kým sa neobjavil Miro. Úplne obyčajný človek s charizmou a Judit sa znenazdajky zamilovala. Do východniara. Katastrofa.
Medzitým sa Kreos na svojej 250tke vrátil domov a našiel Judit v zúfalo zlom stave, keď zomrel jej najlepší kamarát a ona sa musela prizerať ako jeho truhlu pohltí čierna zem. Kreos ju podopieral, viac urobiť nemohol. Ani mu viac nedovolila.
Počas svojich potuliek púšťou hľadala Judit spravodlivosť, pravdu a nevypovedané slová. Tak skončila v službách egyptskej tajnej služby. Svojou krásou a rafinovanosťou nebolo pre ňu prekážky, ktorú by nezdolala, mužské štíty jej padali k nohám a muži pred ňou stáli bezradní. Tajná služba nemala v histórii svojej existencie lepšiu špiónku.
No zamilovaná špiónka sa predsa niekedy nechá strhnúť citmi a inak to nebolo ani s dokonalou Judit. Ale Miro bol predsa len Miro...a aj keď ho ľúbila...
Kreos ju raz, keď sa vracala z misie z Prešova, prišiel počkať na vlakovú stanicu a navrhol, že pôjdu na zmrzlinu. Judit to bolo jedno, a tak šla. Odvtedy ju Kreos chodil čakávať každý týždeň, keď sa vracala.
Medzitým už Judit na ďalekom východe skončila jej misia, Holofernosovi, keď spal, nemilosrdne odsekla hlavu v jeho stane. A tak sa mohla vrátiť domov. Kreos ju chcel z nepochopiteľných dôvodov. K nohám sa mu skladali všetky internátne krásky so zárukou, ale on chcel Judit, lebo bola veľmi tvrdohlavá a iná.
Kreos odišiel zo Západu na Juh a začal pracovať na svojej kariére a Judit dokončila svoju misiu na Východe a vrátila sa tiež na Juh. Miro ostal v Prešove a žije tam dodnes, na Judit nikdy nezabudol, ani ona na neho, ale ich osudy už nič nespájalo...
Judit jedného decembrového zimného večera spojila svoj osud s Kreosom. A v jedno júnové ospalé ráno sa narodila Ester. Požehnanie či zatratenie? V tej chvíli si nebol nikto istý. Kreos sa zo žiaľu, že sa nenarodil vytúžený syn odišiel zotavovať do gréckych kúpeľov a nechal Judit doma. Ale ako správna emancipovaná a hrdá žena mu občas napísala list a inak sa venovala malej Ester a pokračovaniu svojich snov.
Ester bola zvláštne dieťa. Nepotrebovala veľa. Obvykle sa rozprávala sama so sebou, neplakala, nerada sa hrala s ostatnými deťmi, lebo sa nevedeli rozprávať s motýľmi, len sa hrávali s loptou a stavali tunely. Nikto nevidel elfov ako ona, aspoň to ostatné deti tvrdili. Keď mala tri roky naučila sa čítať a písať, znaky, ktoré mohla preniesť na papier ju fascinovali a otvárali inú dimenziu. O dva roky neskôr si čítala doma anglické slovníky. Bola zvláštna a aj keď stavala s ostatnými deťmi tunely v piesku, nechcela ich nikdy mať obyčajné, keď sa hrali na rodinu, nechcela byť ani mamou, ani otcom, ani dieťaťom, chcela byť sama sebou. A keď sa jej spýtali komu patrí hrdo zdvihla hlavu a odvetila : Nikomu. Iba sama sebe.
Ester mala malú červeno-žltú sovu a mala ju veľmi rada, lebo bola rozumná. Raz jej tá sova zmizla a s ňou aj malá sovička, ktorú veľká sova nosila so sebou. Ester plakala tri dni a tri noci, kým nezistila, že jej sovu ukradla kamarátka, ktorú odvtedy už nikdy nepovažovala za kamarátku. A keď ju nazvala obyčajnou klamárkou už nikdy viac sa neprihovorila žiadnemu dieťaťu.
Judit sa medzičasom stala váženou a úspešnou ženou a Kreos cestoval po svete. Ester sa stala stredobodom pozornosti iných ľudí, ale nie svojich rodičov.
O pár rokov neskôr Ester našla Judit ako plakala. Chápala, čo sa deje veľmi dobre. Vedela, že Judit čaká na novú nádej, ktorá sa už nikdy neobjaví. Napriek tomu sa rozhodla dať mu Tisíc a jednu šancu, z pochopiteľných dôvodov.
Trpeli.
Všetci.
Život šiel ďalej.
Ester dennodenne pozorovala úsvit a súmrak nádeje. Zažaté svetlo a potajomky si čítala plač duše v maminom denníku.
Jedného dňa našla listy adresované dávno zabudnutému Mirovi, dátumy boli tesne pred jej narodením. Šokovali ju, aj keď kdesi podvedome cítila pravdu vo svojom srdci. Už nemala pochýb.
Kreos a Judit ostali spolu ako dvaja cudzinci ešte dlhé roky, aj keď ich vzťah nikdy nevstal z popola.
Zdroj obrázka: dromedar.topky.sk
