Poetika

Deti


Linda Ágoštonová, 1. ročník mgr, 11. december 2009


Nechajte kráčať deti po moste, ktorý im bol určený, nesnažte ich ani len nútiť kráčať po moste vydlaždenom reálnymi krokmi vašich dní. Ste len lukom, z ktorých bol vystrelený šíp a šíp keď opustí luk letí voľne svojím smerom. Nemá so strelcom už nič spoločné, možno len vďačnosť, že s ním určitý čas mohol existovať a učiť sa od neho.

 

 „Poznám jeden dom, je dvojposchodový, má vynikajúcu polohu, veľký pozemok a dá sa krásne speňažiť," povedal dospelý. „Poznám jeden domček, je obrastený brečtanom, na okeniciach sedávajú po večeroch mačiatka a oblizujú si labky, na lúke pri ňom kvitnú krásne kvietky a má mnoho okien..." odvetilo dieťa.

 

Uzátvarajú  účty, obchodné zmluvy, tvária sa, že pracovné porady a stretnutia sú životne dôležité. Malí človiečikovia si skladajú stavebnice, pozorujú let vtákov, veria rozprávkam, nenapadne ich pochybovať o existencii dobra.

 

Deti sú prepojené s prírodou, preto sa dokážu na svet pozerať inými očami, odosobnene a úprimne. Zázrak spojený s bytostným, vnímajúci, chodiaci, cítiaci... Keď dáte dospelému nakresliť ohrádku pre ovečky, nebude ho to zaujímať, bude ho zaujímať len ich vlna alebo mäso, ak sa dieťa pozrie na ovečku spýta sa jej či jej nebude v ohrádke zima alebo nebude hladná alebo smädná. Deti ešte našťastie dokážu vnímať ovečky srdcom.

 

Nemáte pred sebou bezmocnosť ukrytú v detských telách, máte pred sebou chodiace zázraky úprimnosti, neskrývajúce svoju lásku a obdiv k vám, veľkým tvorom, hľadiac na vás s úctou a láskou, ktorá vás môže zraziť k zemi alebo sa aspoň dotknúť vášho srdca. Tak ako rozžiarený vianočný stromček sa rozžiaria oči vašich detí a ich duše, keď nebudete protirečiť ich vnímaniu, ale budete sa snažiť pochopiť zabudnuté, to, čím ste boli i vy, ale skúsenosti a čas vám dovolili na ten zázrak zabudnúť. Keď si s nimi sadnete ku stavebnici a budete stavať ich sny do výšok, ukladať ich do postele s rozprávkou na perách, aby mohli raz veriť vlastným rozprávkam, veriť, že dokážu čokoľvek ak sa nedajú zastaviť prekážkami.

 

Hrajte sa s nimi ich vlastnú hru, netrápte ich svojimi nezmyselnými hrami, v ktorých spravodlivosť ani láska veľakrát nemá miesto, nechajte ich hračky len hračkami, nerobte z nich nasilu výchovné pomôcky, poučte ich len do takej miery hovoreným aj písaným slovom, ako si to zaslúžia a naozaj chcú, nechajte im slobodu. Nechajte ich voľne lietať, ale ich let sledujte a ak sa im zlomí krídlo, tak buďte nablízku, to jediné pre nich môžete urobiť.

 

Nie sú vaším majetkom, boli ste prostriedkom ako sa sem mohli dostať, no sú to samostatné nezávislé bytosti, zasluhujúce si slobodu, lásku a pozornosť. Rešpektujte svoje deti, ale nesnažte sa ich meniť, nie sú vašimi kópiami, ani odrazmi pri svetle sviečky, nie sú tu na to, aby plnili vaše nenaplnené sny. Sú z vás a sami pre seba, vôbec nie bezdôvodne.

 

Nerozbíjajte svet detí, svet ich duší, ak priskoro vstúpia do sveta dospelých môže to mať veľmi smutné následky.

 

Zdroj obrázka: detskaradost.sk




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku

eviak | 12. december 2009, 13:37

Dobry pokus o esej, avsak privela slov! Chyba viac hutnosti, viac esencie z preziteho. Drzim autorke vsak palce!


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.