- Oslavujeme 5 rokov
- Cestovanie
- Glosujeme
- Kultúra
- Médiá
- Osobnosti univerzity
- Poetika
- Politika
- Spoločnosť
- Šport
- Stop diskriminácii
- Študentský život
- Videá
- Zaujímavosti
- Redakcia
- Galéria fotografií
- RSS
- Drogy [ 5. február 2012, 14:32]
- Ste OK. alebo K.O? [ 3. február 2012, 09:20]
- Goooooo Gle [ 2. február 2012, 19:54]
- Aj pri káve sa cení krajina pôvodu [ 2. február 2012, 19:43]
- Chráň si hlavu! Budeš ju potrebovať [ 2. február 2012, 00:17]
- Karel Hvížďala: První zprava [31. január 2012, 10:21]
- Banánový protest [30. január 2012, 10:05]
- Müller bude opäť Potichu [29. január 2012, 11:06]

Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie

Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku
Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová
Večerný program Dies Academicus
Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok
Múza
Henrich Harcsa, 1. ročník bc, 1. december 2009
Videl som svoju múzu. Konečne som ju našiel a to bola celý ten čas tak blízko. Bol som príliš zahladený do diaľky, aby som bol schopný pozrieť sa pred seba. Musel som prestať hľadať, padnúť na dno bezútešnosti aby sa ukázala sama. Prišla, ako keby sa nič nedialo, spôsobom akým povie bežný človek „Idem si spraviť čaj." a ukázala sa vo svojej plnej kráse. Jej vlasy viali vo vetre ako vlny rozbúreného mora. V jej očiach dávne bytosti zakliali úsvit nového dňa so všetkou nádejou ktorú prináša. Postava, ktorú by jej závideli antické bohyne. Je obrazom dokonalosti, stvorenia bez akejkoľvek chyby. Mám chuť schytiť ju a zobrať niekam preč, skryť pred svetom a nechať si ju pre seba a kochať sa jej dokonalosťou. Svedomie sa odvoláva na ostatných ľudí, na nádej celého sveta. Ja však nepočúvam, som hluchý a slepý voči okolitému svetu. Čas sa pre mňa zastavil.
Stojí tam a dovoľuje vetru hrať sa s jej vlasmi. Chcem podísť k nej a prihovoriť sa, vyčarovať jej na tvári úsmev. Moje nohy však neposlúchajú, reagovať na moje rozkazy. Chcem zakričať, jazyk však tiež vošiel do stávky. Tak tam stojím a len sa pozerám, ako ostatní ľudia okolo nej prechádzajú bez povšimnutia, akoby ju ani nevideli. Možno len ja som dostal tú česť vzhliadnuť na toto stvorenie čistej krásy.
Niečo sa deje. Vietor sa prestal pohrávať s jej vlasmi, svetlo mizne, slnko začína pomaly zachádzať za obzor. Nebo sa zafarbilo do pastelovo-oranžovej, a ako ubúdalo svetla, moja múza sa mi rozplýva pre očami, odchádza späť do sveta ideálov. V poslednom záblesku svetla sa otočila ku mne a pobozkala ma. Bol to bozk na rozlúčku, ale s nádejou na ďalšie stretnutie.
Zdroj obrazka: casopisimidz.com
Pošli do vybrali.sme.sk
Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.
Ohodnoťte tento príspevok:
