Malý Schönbrunn na skale
Autor: Eva Šmeringaiová, 3. ročník bc, 3. november 2009
Návšteva zámku vo Vranove nad Dyjí vás prenesie do barokového obdobia.
Pomaly odchádzame z mestečka na Morave, o existencii ktorého mnohí z nás doteraz nevedeli. Ale za jeden deň sme toho videli veľa. Už vieme, že sa preslávilo slávnou keramickou továrňou na výrobu kameniny. A sediac v pizzerii pozeráme na to, čo upúta každého turistu. Je to jeden z najzaujímavejších zámkov na území strednej Európy.
Štátny zámok Vranov nad Dyjí nás uchvátil hneď na prvý pohľad. Vidieť túto stavbu, ktorá sa týči na skale, je veľmi nezvyklé. Najmä, ak by sme ho mohli prirovnať k malému Schőnbrunnu.
Vranovský zámok vznikol barokovou prestavbou stredovekého hradu. Podobnosť s najslávnejším cisárskym sídlom nie je náhodná. Projekty navrhoval ten istý architekt, Ján Bernard Fischer z Erlachu. Najväčšia osobnosť stredoeurópskeho barokového staviteľstva nie je to jediné, čo spája majiteľov Vranova s cisárskou rodinou. Althannovci sa tešili veľkej obľube na viedenskom cisárskom dvore. Dokonca tu niekoľkokrát hostili samotného cisára Karola VI. Otec Márie Terézie venoval majiteľke panstva Márii Anne Pignatelli dve súsošia, ktoré sú dnes osadené na barokovom schodisku čestného dvora.
Najdominantnejšou časťou zámku je obrovská sála predkov. Z tohto okrúhleho priestoru na okraji hradnej skaly je nádherný výhľad na celé okolie. Tu začína celá prehliadka, ktorá vedie viac než dvadsiatimi miestnosťami a trvá takmer hodinu. Každá z nich je pomerne malá, ale sú bohato zariadené. Jednotlivé miestnosti na seba nadväzujú, a tak prechádzame cez spálne, salóny, pracovne, kúpeľňu aj knižnicu. Všetky sú dekorované pravou kvetinovou výzdobou. Na nohách máme obuté papuče, ktoré nás miestami zvádzajú k šmýkaniu sa a lešteniu pôvodných podláh.
Minulú sezónu podlahu preleštilo takmer tridsaťtisíc návštevníkov. V letnej sezóne si mohli prezrieť až štyri okruhy: okrem zámockých interiérov aj kaplnku, výstavu venovanú vranovskej kamenine a zámockú záhradu. Okolie zámku obklopuje lesopark, ktorý pred dvesto rokmi tvorili terasové pozemky, cestičky, altánky či umelé jaskyne. Na naše nešťastie sme prišli mimo sezónu a do záhrady sme sa nedostali. Z nádherného prístupového mosta sme si však obzreli hlboké hradné priekopy s terasovými záhradkami, a potom sme dlhým náučným chodníkom zišli do mestečka. Pohľad na nedobytné hradby zospodu bol skutočne neopakovateľný. Veď ich nepokorili ani švédske vojská, ktoré počas tridsaťročnej vojny vtedajší hrad obliehali niekoľko mesiacov. Pokus odraziť rieku Dyje zo svojho koryta, a tým odrezať hradnú posádku od zdroja pitnej vody, im nevyšiel. Cisárske vojská z Viedne Švédov navždy odohnali.
I my odchádzame. Dýchla na nás história. Dotkli sme sa jedenásteho storočia v barokovej podobe.
