Študentský život

Slečny herečky


Kristína Jurčišinová, 1. ročník bc, 24. apríl 2009


Zobudila som sa. Otvorila oči. I keď bolo ešte skoré ráno, ja už som počula hluk z vedľajšej izby: "Kam si mi dala moje cvičky na balet?" Otočím sa na druhú stranu a snažím sa spať ďalej. Pritom ignorujem podpätky, ktoré nervózne pobehujú po celom byte a štrngajúce kľúče. "Ideme dnes na tú angličtinu? Ja som sa na tú písomku vôbec neučila." Posadím sa na posteli a rozmýšľam, či im je naozaj jedno, že spím unavená z práce, alebo či ma jednoducho prehliadajú. Rozhodnem sa pre druhú možnosť a vstanem. Začína sa ďalší boj v mojej vlastnej domácnosti. Chápem  ženy, ktoré zabili svojich manželov, lebo ich už nemohli zniesť.

 

Pýtate sa, kto sú tieto ohľaduplné slečny? Pokúsim sa ich predstaviť. Poznám ich už päť rokov, no napriek tomu ich vôbec nepoznám. Študujú herectvo a o svet okolo seba sa vôbec nezaujímajú. Vedia, čo si majú obliecť, no nevedia, že hlavným mestom Švédska je Štokholm. Vedia, že zvýšený tón od A je Ais, ale nevedia, čo znamenajú "cudzie" slová fauna a flóra. To sú "moje" herečky.

 

Nasledujúci deň som zažila veľa zaujímavých vecí. Veľa som sa zasmiala, párkrát som sa potkla na vlastnej nohe. Dokonca som stihla zmeniť náladu počas dňa šesťkrát, naposledy keď mi môj kamarát povedal, že som v poslednom čase normálnejšia. Zvlášť odvtedy, odkedy nechodím na herectvo. To ma celkom naštvalo, ale po príchode domov som pochopila, že mal pravdu.

 

Smiech jednej z mojich kamarátok sa ozýval až k výťahu a pripálené jedlo som cítila ešte skôr, ako som otvorila dvere. Prv než som vošla, snažila som sa upokojiť a usmiať sa nad absurdnosťou celého života. Nič iné totiž v podobných situáciách nepomáha. Pozdravila som, ale nikto neodpovedal. "V pohode," pomyslela som si. Na toto som si zvykla. Avšak po chvíli za mnou doleteli všetky tri a rozprávali sa o herectve a o tom, ako ktorá spolužiačka predvádzala domácu úlohu na javisku. Snažila som sa zapájať do diskusie. Keďže bolo pred voľbami, spýtala som sa, koho pôjdu voliť. "Ešte neviem. Keď prídem domov, spýtam sa mamy. Asi Gašparoviča." Zasmiala som sa v duchu a dúfala som, že sa ma spýtajú na môj deň. Veď som im predsa včera jasne naznačila, že by ma to občas potešilo. Nestalo sa. Rozhodla som sa ísť osprchovať, no v tom som bola nútená zostať. "Kristín, vieš kto bol Švejk? Dnes sa ma na to niekto spýtal a ja som nevedela. Nikdy som o tom ‘típkovi‘ nepočula." Otvorila som ústa, no napokon som si šla radšej po svoj šampón...

 

Zdroj fotografie: modniobuv.cz




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku

kristina | 24. apríl 2009, 17:20

ja som si to zabudla opravit,ked som to pisala…dakujeeem

editorka | 24. apríl 2009, 06:32

dik, medzicasom opravene :)

As | 24. apríl 2009, 04:14

Len poznamocka – zvyseny ton od A je Ais alebo B, As je znizeny. Nehovorim, ze to kazda zurnalistka musi vediet, ale… :)


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.