Osada, ktorá pretrvala tisícročia
Autor: Alena Kluknavská, 3. ročník bc, 18. apríl 2009
Mesto, ktoré sa rozkladá na dvoch kontinentoch, doslova pulzuje životom. Istanbul. Svojím spôsobom nezabudnuteľný. Nepatrí k tým metropolám, ktoré po pár rokoch začnú v spomienkach blednúť…
V Istanbule, ktorého obyvatelia tvoria viac ako sedminu populácie Turecka, nájdete všetko. Orientálny koberec i hamburger z McDonaldu, päťstoročnú mešitu i desaťročný mrakodrap, starý bazár i trojposchodové nákupné centrum.
Zbožňovali ho spisovatelia, umelci i herci, ktorým dodával inšpiráciu, využívali ho vladári, lebo im prinášal blahobyt, bol dejiskom radostí i intríg. Mesto, ktoré sa rozkladá na dvoch kontinentoch, doslova pulzuje životom a turistom ponúka možnosť na chvíľu vstúpiť do svojej minulosti, zašlého bohatstva a rušno-pokojného života.
Zhon, ktorý tu vládne, občas pripomína iné metropoly, ale má aj čosi naviac. Ľudia vedia oddychovať, zastaviť sa kedykoľvek na čierny čaj, počas plavieb trajektami, ktorými sa mnohí prepravujú najprv do práce a potom domov, dokážu pokojne sledovať ako turisti cvakajú spúšťami fotoaparátov, ochkajú a kŕmia kŕdle čajok, ktoré lode sprevádzajú ako oblaky bieleho peria.
Istanbul nie je ekonomicky bohaté mesto. Ani zlatý lesk palácov nemôže zakryť chatrče, ktoré sa v niektorých štvrtiach farebné a polorozpadnuté so satelitmi zapichnutými na strechách zvažujú smerom k moru. Je to miesto kontrastov. V jednej štvrti mrakodrapy, drahé hotely a reštaurácie, moderné butiky a kaviarne a o pol kilometra ďalej zaprášené chodníky a podomové obchody, v ktorých Turci ponúkajú spod plechovej striešky turistom šťavu z vytlačených pomarančov - nie však s odporom a hľadajúcou ľútosťou, ale s pokojnou, optimistickou náladou.
Väčšinu obyvateľov mesta tvoria Moslimovia, ale žijú tu aj Kurdi, Židia, Gréci a Arméni. Toto kozmopolitné mesto nevzniklo náhodou. Pre ideálnu geografickú polohu sa tu už v 7. storočí pred naším letopočtom vytvorila mykénska osada, v ktorej rozkvital obchod a remeslá. Mesto sa stalo sídlom východnej časti rímskeho impéria a roku 395 nášho letopočtu - už pod menom Konštantínopol - centrom Byzantskej ríše. Svoj domov tu našli Gréci a kresťania. Keď postavenie mesta rástlo, záujem oň vojnovými ťaženiami prejavovali Peržania, Arabi, Avari, Seldžukovia, ale aj Slovania a križiaci. Keď v roku 1453 osmanskí Turci pod vedením Mehmeda II. Konštantínopol dobyli, mesto pod novým názvom Istanbul sa na takmer päťsto rokov stalo hlavným mestom Osmanskej ríše.
A tak v Istanbule možno nájsť na dvoch kilometroch štvorcových mešitu, kostol aj synagógu. Dôkazom toho sú dve dominanty mesta - kresťanská svätyňa zo 6. storočia Hagia Sophia a nádherná štyristoročná Sultan Ahmet Camii (Modrá mešita), ktoré stoja na náprotivných koncoch parku vzdialené od seba len dvesto metrov. Akoby sa navzájom pozorovali a súťažili, o ktorú majú ľudia väčší záujem. Kým z Hagie Sophie sa v súčasnosti stalo múzeum, Modrá mešita so šiestimi minaretmi sa päťkrát denne v čase modlitieb pre turistov zatvára.
Snahy Mustafu Kemala, ktorý je väčšmi známy ako Atatürk (Otec Turkov), o vytvorenie sekulárneho štátu vyústili v roku 1923 do vzniku moderného Turecka. Zakázalo sa mnohoženstvo, zaviedlo sa priezvisko i latinka, dňom odpočinku sa namiesto piatku stala nedeľa a v roku 1934 získali ženy volebné právo. Skončilo obdobie sultánov, palácov a háremov. Kým v Ankare, ktorú Atatürk nechal vyhlásiť za hlavné mesto republiky, visia podobizne nového vodcu na stožiaroch i oknách a stenách domov, Istanbul - ktorý akoby nevedel odpustiť, že sa mu pokúsili vziať jeho slávu - je na prejavy vďačnosti skromnejší.
Istanbul je svojím spôsobom nezabudnuteľný. Nepatrí k tým metropolám, ktoré po pár rokoch začnú v spomienkach blednúť. Buď sa do pamäti vryje ako mesto na pahorkoch s exotickou vôňou korenia a slaného vzduchu alebo ako chaotický prístav plný otravného tureckého optimizmu a rybacieho zápachu. Dojem tam však jednako ostane.
zdroj fotografie: forum.japantoday.com
