90. výročie Filozofickej fakulty UK

Webjournal Spoločnosť

Zo svetoznámych metropol sa stanú mestá duchov

Zuzana Tučeková, 1. ročník mgr, 16. apríl 2009 | Spoločnosť

Vulkanická aktivita, nezvratné klimatické zmeny a samozrejme človek a dôsledky jeho činnosti spôsobia, že rovnaká scenéria možno bude na začiatku 22. storočia aj v dnes svetoznámych mestách ako San Francisco či Benátky. Existuje aj druhý variant, ktorý hovorí, že mnohé z nich môžu navždy zmiznúť z máp.

Vzniklo viacero teórií ako bude svet vyzerať na prahu 22. storočia. Viac-menej ide o futuristické vízie o tom, ako sa mestá budú budovať a aké vedecko-technické vynálezy budú nápomocné človeku. Drsnejší a faktickejší pohľad na budúcnosť dávajú vedci. Na nedávnej klimatickej konferencii vyhlásili, že pobrežie afrického kontinentu sa radikálne zmení. Z prímorských metropol a dôležitých ekonomických centier sa stanú nehostinné oblasti alebo ich zaplaví voda. Potvrdili tak katastrofické scenáre, ktoré nepočítajú s ďalšou existenciou viacerých miest v rôznych častiach sveta, ktorých skazu prinesie dvíhajúca sa hladina oceánov, ekonomická a demografická kríza, nedostatok pitnej vody alebo vulkanická či seizmická činnosť.

 

Podzemie v neustálom pohybe

Vulkanická a seizmická aktivita je neustále číhajúcim prirodzeným vrahom ľudskej populácie. Dokazuje to napríklad zemetrasenie v Číne, ktoré dokázalo sčasti vyľudniť celý región miliardovej krajiny. Podobný osud vraj čaká americké mesto San Francisco. Preslávený most Golden Gate sa pravdepodobne nového storočia podľa výskumu a predpovedí Kalifornskej univerzity nedožije. Mesto má na 75 % zničiť sedemstupňové zemetrasenie už okolo roku 2086. Obeťou masového vraha talianskej sopky Vezuv sa  po Pompejách údajne stane aj Neapol. Štyri milióny ľudí žijúcich na úpätí horúceho pohoria sú v neustálom ohrození. Sopka vybuchuje v rozmedzí každých 100 rokov a naposledy to bolo v roku 1944.

 

Niekde je ľudí priveľa inde primálo

Svet, v takej podobe ako ho poznáme teraz, vo veľkej miere ohrozujú aj viaceré demografické katastrofy. Nízka pôrodnosť a starnutie obyvateľstva je už chronickou diagnózou vyspelých štátov. Za posledné storočie sa oveľa viac ľudí tlačí do miest z vidieka. Tento fenomén vo veľkej miere vnímame aj na Slovensku. Mladí ľudia odchádzajú do urbanizovaných častí a na dedinách ostáva už len staršia generácia, ktorá postupne vymiera. Baby boom zatiaľ vo veľkej miere neprepukol a zanedlho bude oveľa viac penzistov ako produktívnych ľudí. Podľa štatistík Afrika populačne rýchlo rastie a Európa vymiera. Mestá, kde nevznikajú moderné pracovné príležitosti, sú už dnes odsúdené na zánik. Napríklad ruské mesto Ivanovo bolo za čias ZSSR textilným centrom, avšak ďalej sa priemyselne prestalo rozvíjať. V populácii prevažujú ženy nad mužmi a pôrodnosť je nízka, úmrtnosť veľmi vysoká. Mladí odchádzajú do škôl a ostávajú v perspektívnejších oblastiach. Podľa odborníkov je podobný prípad  modelový pre viaceré mestá na svete.

 

Klimatické zmeny prekreslia mapy sveta

Globálne otepľovanie je už roky aktuálnou témou, avšak, akoby stále chýbalo riešenie ako mu vzdorovať, aby nemalo fatálne následky. Na úplne správny variant sa stále neprišlo. Na poslednej klimatickej konferencii OSN vedci varovali pred ďalšími následkami klimatických zmien. Informovala o tom agentúra AFP. Hladina Atlantického oceánu v dôsledku topenia ľadovcov každý rok stúpa o dva centimetre. Najbližších 90 rokov by morská voda mala pomaly zaplaviť pobrežie Gambie, Nigérie, Burkiny Faso a Ghany. Z máp by mala zmiznúť metropola Ghany Banjul a aj nigérijské ekonomické centrum - Lagos. Slaná voda k tomu znehodnotí pôdu, čo z oblasti vyženie milióny Afričanov. Pohostinná krajina ich však nebude vítať ani smerom do vnútrozemia. Sahara rastie a postupne pohlcuje mestá na jej okrajoch. Napríklad niektoré časti Timbuktu v Mali už pochoval piesok aj napriek vysádzaniu zelene.

 

Ako bludný kruh

Kompetentných teraz zamestnáva to, akým spôsobom globálnym katastrofám zabrániť. Teórií je mnoho a len prax ukáže, či budú fungovať. Proti sile prírody sotva niečo dokážeme, môžeme ju však zmierniť technickými vynálezmi. V prípade demografickej krízy a klimatických zmien je však pred nami viacero problémov. Zabránenie starnutiu populácie a zvyšovanie pôrodnosti vo vyspelých krajinách často blokujú ekonomické, ale aj psychologické brzdy. Ekologické opatrenia sú vnímané ako utŕhači na zisku. Ale aj tak máme ešte veľa rokov na to, aby sme zachránili čo najviac zo súčasného sveta. Alebo našich potomkov necháme, nech sa sami trápia s tým "dedičstvom", ktoré im zanecháme.

 

zdroj obrázku: brickyardbanking.net

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: