Moja veľká indická skúsenosť

Autor: Nataša Plulíková, 7. apríl 2009

Kravy na ulici, opice skákajúce po stromoch a kradnúce okuliare, peňaženky a vlastne všetko, čo si poriadne nestrážite. Na cestách všetko možné. Autá, ktoré by u nás už asi na cesty ani nepustili, lebo nespĺňajú kritériá fungujúceho vozidla, motorky, autobusy, kone či ťavy. Jednoducho India...

Do Indie som sa dostala na letnú stáž cez organizáciu AIESEC. Paradoxné bolo, že keď som si vyberala krajiny, ktorých je v databáze AIESEC stáží požehnane, tak som si hovorila, že India to určite nebude. No keďže v živote nikdy nevychádza nič tak, ako ste si to naplánovali, začiatkom júna som pristála v Delhi, hlavnom meste Indie. Pristála som ráno a ešte ma čakalo asi 6 hodín v autobuse, lebo moja finálna destinácia bol Chandigarh, mesto na severe Indie v štáte Pandžáb.

Hlavne nadhľad a rešpekt

Hneď po opustení letiska ma oslovili kravy na ulici, opice skákajúce po stromoch a kradnúce okuliare, peňaženky a vlastne všetko, čo ste si poriadne nestrážili. Okrem toho bolo na cestách všetko možné. Autá, ktoré by u nás už asi na cesty ani nepustili, lebo nespĺňajú kritériá fungujúceho vozidla, motorky, autobusy, kravy, kone či ťavy. Keď sme skoro nabrali slona, už sa mi to ani nezdalo divné. Myslím, že prvé momenty sú vždy ťažké, no treba ich brať s nadhľadom a rešpektovať fakt, že i keď je celý systém podľa nás nahlavu, on nejakým záhadným spôsobom funguje. Po príchode do Chandigarhu som však mala úplne iné pocity. Možno to bolo únavou, no toto, síce menšie mesto, sa úplne vymykalo zo všetkých mojich predstáv. Bolo prekvapivo pomerne čisté, čo v Indii nie je vôbec obvyklé, malo široké ulice, po slonoch ani slychu a malo ohromne veľa záhrad. Dokonca bolo aj dostatočne organizované a nebol problém sa novému systému rýchlo priučiť.

„Good morning, mam"

Náplň mojej stáže v Chandigarhe spočívala v učení detí. Boli sme spolu jedenásti stážisti z celého sveta a chodili sme po šiestich školách, kde sme deťom rozprávali o rôznych kultúrach a iných krajinách, o zaujímavostiach, ktoré tam môžu nájsť a vidieť. U mňa to nakoniec skončilo pri najrôznejších hrách, no vždy na konci bolo nejaké zaujímavé poučenie a prekvapilo ma, aké sú indické deti na svoj vek vnímavé a šikovné. Každé ráno ma zdravili: „Good morning, mam", po čom nasledovalo: „When do you come to our class?". Tieto slová vždy hrejú pri srdci, zvlášť keď som zistila, že som ich prvá zahraničná učiteľka, ktorú kedy mali. Chcela ma adoptovať Táto stáž, síce iba letná, mi pomohla spoznať Indiu aj z iného uhla, ako vidíme na fotkách. Najvýstižnejšie slovo pre Indov je asi pohostinnosť. Síce sa týmto chválime aj my, Slováci, no máme čo dobiehať. Indovia si vedia vážiť ľudí a vedia k nim priľnúť veľmi rýchlo. Po týždni, čo som bývala u kamarátky, ma jej mama chcela adoptovať a nenechala ma odísť bez sľubu, že sa pravidelne ukážem na večeru. Moji študenti ma pozývali domov na narodeninové oslavy alebo rodinné večere a nedbali ponúknuť všetko, čo mali. No a čo sa týka rodinných vzťahov, tie sú pre nich najdôležitejšie. I keď je to krajina s ohromnou dynamikou a rozvojom, nezabúdajú na pravidelné rodinné večere či inak strávený čas s rodinou.

Pád do spontánnosti

India ako krajina je ohromne rôznorodá. S každým novým mestom, s každým novým štátom sa stretávate s iným prostredím, s inou klímou, s inými ľuďmi. Nič nie je presne dané a všetko sa deje veľmi spontánne. No a keď tam prídete, do tejto spontánnosti jednoducho spadnete. Z presne načasovaného harmonogramu sa stane harmonogram ohromne flexibilný, odrazu prestávate plánovať a organizovať a zisťujete, že to funguje aj bez toho. Určite je to skúška životného optimizmu a trpezlivosti, no na druhej strane dáva voľnosť a odviazanosť. Keby som mala Indiu opísať jedným slovom, bolo by to „random". Kto sa čo i len trochu cíti ako dobrodruh, mal by sa ísť pozrieť do Indie. Je to krajina, ktorá vám určite zmení život.

Zaujímavosti a rady, ktoré som si z Indie priniesla:

* Indovia pijú slanú limonádu (ak vám ju budú ponúkať, určite si pýtajte bez soli).

* Stále unich fungujú naplánované manželstvá, kedy rodičia vyberajú manželku synovi.

* Majú viacej mužov ako žien.

* Opice neradno dráždiť. Je lepšie im nechať ukradnúť jedlo, ako sa snimi oň biť.

* Kravy sú posvätné. Pokiaľ ich nakŕmite, budete mať dobrú karmu.

* Kravy, ktoré sú na ulici sú tie, ktoré už nemajú mlieko. Ich majitelia ich púšťajú, aby zomreli prirodzenou cestou.

* Oficiálny jazyk je angličtina a hindi. Inak majú ďalších asi 9 jazykov a nespočetne veľa nárečí.

* Najobľúbenejšie indické slovo je „theekay" (čítaj thíke). Znamená ok.

* Premávka na cestách sa riadi viac hierarchiou ako dopravnými značkami. Pokiaľ ste chodec, ste, žiaľ, úplne naspodu a vašou povinnosťou je vyhnúť sa všetkým ostatným. Najvyššie stojí, samozrejme, krava.