90. výročie Filozofickej fakulty UK

Webjournal Politika

Mečiarov démon

Milan Janásik, 3. ročník bc, 19. marec 2009 | Politika

Bábkový prezident

O osobe prezidenta prvého samostatného Slovenska Jozefa Tisa snáď ani netreba veľa polemizovať. Niektorí hovoria, že urobil v tej dobe najsprávnejšiu vec, akú mohol. Vraj nemal na výber.

Jozef Tiso

Zdroj: worldofhistory.blog.cz

Pravdou však zostáva, že náklosť nacistickému Nemecku prejavoval až s neobvyklou horlivosťou, a to je pri pohľade na jeho osobu zásadné. Rozumne uvažujúci človek nemôže poprieť ani to, že Tiso bol len bábkou v rukách Hitlera, ktorá skákala, ako mu Hitler prikázal. Hovoriť preto o Tisovi ako o prezidentovi  nezávislom je absolútne scestné. Rovnako scestné by bolo hovoriť o ňom aj ako o prezidentovi všetkých občanov Slovenského štátu, keďže časť z nich dal vyviesť, a dokonca za to i platil. (Na tomto mieste je azda potrebné podotknúť, že jeden z aktuálnych prezidentských kandidátov požíva podporu koaličnej strany, ktorá Tisov režim otvorene uznáva a oslavuje ho.)

 

Ponovembrový vývoj, o pár rokov nasledovaný rozpadom ČSFR, je z hľadiska obsadzovania najvyššieho postu v štáte žalostný.

 

Ten, ktorý sa vzoprel

Prvý demokraticky zvolený slovenský prezident Michal Kováč sa stal parlamentnou cestou prezidentom iba vďaka Vladimírovi Mečiarovi. Mal byť len bábkou, ktorú si nik nebude všímať a trio Mečiar - Slota- Ľupták si zatiaľ povybavuje „kšefty", na ktoré mali po osamostatnení zálusk.

Michal Kováč

Zdroj: spravy.pravda.sk

Kováč sa však rozhodol vládnej sile, ktorá valcovala všetko, čo sa jej postavilo do cesty, vzoprieť. Rozhodol sa nepodpisovať viac Mečiarovi protiústavné zákony, okliešťujúce princípy právneho štátu (vtedajší právny systém však prezidentovi nepriznával suspenzívne veto, a tak zákony vrátené prezidentom Národnej rade SR parlament opäť bez problémov  schválil). Avšak v rámci prezidentovej právomoci podať podnet na preskúmanie protiústavnosti zákonov na Ústavný súd žal Kováč úspech. Ústavný súd SR sa v kľúčových otázkach postavil na Kováčovu stranu.

Odpoveď zo strany všemocného zakladateľa štátu nenechala na seba dlho čakať. Hovorí sa, že SIS preverovala rekonštrukciu Grassalkovichovho paláca, niekto uniesol prezidentovho syna...

Zo strany vlády sa spustila obrovská kampaň, ktorej jediným cieľom bolo kriminalizovať tak osobu Michala Kováča, ako aj samotnú funkciu prezidenta. A práve tu možno hľadať príčinu, prečo sa Michal Kováč nestal tým prezidentom, ktorého by Slováci považovali i morálne za hlavu štátu. Nestalo sa tak aj napriek tomu, že mal vďaka svojej odvahe vzoprieť sa k tomu zo všetkých prezidentov najbližšie. V mysliach mnohých totiž pretrvali pozostatky protikováčovskej kampane a netreba zabúdať ani na to, kým bol do funkcie dosadený.

 

Bývalý komunista zajatý v pralese

Dzurindova vláda splnila svoj predvolebný sľub o priamej voľbe prezidenta, a tak sa v poradí druhým prezidentom demokratického Slovenska stal Rudolf Schuster.

Tento bývalý komunista si najvyšší post v štáte nezaslúžil vďaka sile svojej osobnosti, vďaka charizme, skutkom či postojom. Do prezidentského kresla zasadol len vďaka Mečiarovi. Aké paradoxné.

Rudolf Schuster

Zdroj: www.dailylife.com

Hlasovací lístok so Schusterovým menom vhadzovali v druhom kole do urny mnohí s neopísateľnou nevôľou. Menšie zlo. Odvrátená strana demokracie.

Nechcené, ale potrebné zvolenie Schustera bolo potvrdením zmeny politického systému, ktorý sa na Slovensku odohral koncom deväťdesiatych rokov.

Takto sa aj druhým prezidentom demokratického Slovenska stal človek, ktorý sa do histórie štátu zapísal zajatím domorodcami v pralese a tým, že keby nebol prezidentom, už by zrejme nežil. V Rakúsku bežného Slováka len tak neoperujú.

 

Po totálnom politickom debakli (nezostavenie vlády, prehra v prezidentských voľbách) si viacerí mysleli, že fenomén menom Mečiar, ktorý zužoval krajinu dlhé roky, je už definitívne preč. Mýlili sa.

 

Mečiarova odpadnutá pravá ruka

Prišli tretie prezidentské voľby a Mečiar sa rozhodol kandidovať opäť. Nedobrovoľného odídenca z HZDS, bývalú Mečiarovu pravú ruku, Ivana Gašparoviča, nikto za adepta na druhé kolo volieb nepokladal. Kandidát vtedajšej koalície Eduard Kukan však svojou prehnanou istotou a arogantnosťou znechutil voličov a voľby si tak prehral sám. Nepostúpil ani do druhého kola.

Ivan Gašparovič

Zdroj: www.cas.sk

Naopak, prekvapujúco sa v ňom ocitla dvojica kedysi nerozlučných politických partnerov, od istého času nezmieriteľných sokov - Mečiar a Gašparovič. Slováci si zopakovali deja vu spred piatich rokov. Hlas pre Gašparoviča bol pre mnohých tuhým sústom, ktoré museli prehltnúť, len aby sa v Grassalkovichovom paláci neocitol Mečiar.

Prezidentom Slovenskej republiky sa tak stal človek, ktorý bol v dobe najhoršieho vyčíňania mečiarizmu predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Človek, ktorý stál na čele parlamentu, ktorý popierajúc najzákladnejšie právne a demokratické princípy odňal Františkovi Gauliederovi poslanecký mandát. Človek, ktorý spolu s koalíciou hlasoval za, keď parlament zobral na vedomie správu mandátového výboru, v ktorej sa písalo, že sa Gaulieder mandátu vzdal. To, že po náleze Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval protiústavnosť tohto kroku, sa Gašparovič v hlasovaní o vrátení Gauliedera do parlamentu zdržal, na veci nič nemení. Tým, že nezahlasoval za navrátenie mandátu riadne zvolenému poslancovi, nepostavil sa na stranu zákona. Na Slovensku sa teda prezidentom stal človek, ktorý porušil Ústavu Slovenskej republiky.

 

Prvýkrát úplne slobodne

Dostali sme sa tak až do roku 2009. Až do tohto roku stále nemáme prezidenta, ktorý by bol skutočnou hlavou štátu. Nezmenila to ani priama voľba. Aj napriek nej sa funkcia prezidenta nestala apolitickou. Práve naopak, spoločnosť sa pred prezidentskými voľbami väčšmi politicky polarizuje a volí zväčša podľa politickej príslušnosti.

 

Podstatné je čo, respektíve kto ovplyvnil celý vývoj voľby prezidenta na Slovensku. História Slovenska je popretkávaná Mečiarovým démonom. Kováč sa stal prezidentom práve vďaka Mečiarovi, pretože ten ho na post dosadil. Schuster sa stal prezidentom preto, aby sa ním nestal práve Mečiar. A Gašparovič bol rovnako len menším zlom.

 

Zatiaľ sme teda nemali prezidenta, ktorý by bol zvolený v „normálnej" spoločenskej situácii.

Práve tieto voľby sú však prvé, ktoré takými môžu byť. Už nemusíme voliť menšie zlo. Už necítiť démona.

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: