- Oslavujeme 5 rokov
- Cestovanie
- Glosujeme
- Kultúra
- Médiá
- Osobnosti univerzity
- Poetika
- Politika
- Spoločnosť
- Šport
- Študentský život
- Zaujímavosti
- Redakcia
- Galéria fotografií
- RSS
- Milan Jurík: Štúdium teológie je ako cesta ohňom [18. máj 2012, 13:53]
- Čo znamená nový pobytový zákon pre slovenských krajanov [18. máj 2012, 13:01]
- Psychopatický manažér = dobrý manažér [17. máj 2012, 20:16]
- 5 AM [16. máj 2012, 08:32]
- Nielen reklama [16. máj 2012, 08:26]
- Trojlístok na pobreží Baltského mora [15. máj 2012, 10:07]
- Po týždni NBA playoffs [14. máj 2012, 18:26]
- Desatoro správnej partnerky [14. máj 2012, 18:06]
"Na stráž" a koniec
Milan Janásik, 3. ročník bc, 13. marec 2009 | Spoločnosť
Na jednej strane vraj národovci, nacionalisti, neonacisti, na tej druhej odporcovia nacizmu, intelektuáli, antifašisti. Zákopovú vojnu nečakane ukončili ťažkoodenci.
O päť minút dvanásť
Napäté popoludnie, odohrávajúce sa každoročne 14. marca v uliciach hlavného mesta, sa začalo presne o päť minút dvanásť. Práve vtedy sa na Námestí SNP stretlo zhruba päťdesiat aktivistov, ktorí sem prišli vyjadriť svoj odpor voči pochodu nacionalistov s názvom "Pochod za národ". Ten mal smerovať na Martinský cintorín k symbolickému hrobu Jozefa Tisa. Plagáty, aktivizujúce odporcov pochodu, s dominantným nápisom NEPREJDETE zdobili Bratislavu už týždeň pred akciou. Vzhľadom na ich počet musela byť hŕstka ľudí na Námestí SNP pre organizátorov sklamaním.

Polícia upozorňuje Roberta Mihályho z iniciatívy "Bratislavčania, povedzme nie neonacistom," že nepovolené zhromaždenie bude považované za nezákonné
Foto: autor
Akciu otvoril Robert Mihály z iniciatívy "Bratislavčania povedzme nie neonacistom" Po ňom sa k zúčastneným prihovoril známy ľavicový novinár, Eduard Chmelár.
Stredobodom akcie bol transparent MINISTER KALIŇÁK NESĽUBUJTE, KONAJTE.
Mihály na konci akcie vyzval zúčastnených, aby sa pred pol druhou prišli pozrieť na prírodný úkaz, čím mal na mysli neonacistov pochodujúcich mestom. Keďže iniciatíva "Bratislavčania povedzme nie neonacistom" mala zhromaždenie povolené len do 13.00 hod., po tomto Mihályho vyjadrení polícia oznámila, že zhromaždenie bude považovať za nezákonné. Mihály sa preto opravil a povedal, že on sa na prírodný úkaz pozrieť ide a je len na vôli ostatných, či prídu tiež.
Kamene pripomínajúce holokaust
Väčšina účastníkov akcie sa z Námestia SNP pobrala na Poštovú ulicu, kde boli v rámci akcie "Dosť bolo ticha" o 12.30 hod. osadené kamene zobrazujúce portréty ľudí, ktorých životy vyhasli v koncentračných táboroch. Kamene autora Ľuba Stacha boli zámerne umiestnené na trase plánovaného "Pochodu za národ".
Pri kameňoch sa odporcovia fašizmu pochytali za ruky a na Poštovej ulici tak vytvorili ľudskú bariéru. Čakali na príchod nacionalistov. Zhromaždenie na Poštovej strážilo asi desať uniformovaných policajtov.
Príchod „vodcu"
Situácia medzičasom začínala vrieť na Hodžovom námestí, kde bolo zhromaždenie ohlásené na 13.00 hod. (presne vtedy malo skončiť povolené zhromaždenie na Námestí SNP). Skupiny prevažne vyholených mladíkov sa začali pred prezidentským palácom schádzať už od trištvrte na jednu.

Zásah polície
Foto: autor
Niečo po 13.00 hod. prišli smerom z Palisád traja muži v kožených kabátoch - na ich čele Marián Kotleba. Výraz v tvári odhodlaný, povýšenecký. Polícia ich príchod zrejme monitorovala, a tak ich už pri vstupe na námestie legitimovala. To trvalo niekoľko minút, čo využili médiá. Marián Kotleba im s letmým úsmevom na tvári poskytoval vyjadrenia.
Na Poštovej ulici zatiaľ odporcovia nacizmu svorne stáli, držali sa za ruky a čakali. Boli medzi nimi mladí, starí, vedci, politici, intelektuáli... Polícia toto neohlásené zhromaždenie nerozpustila.
Jednou z možností bolo, že zmení plánovanú trasu pochodu neonacistov. Alebo možno iba čakala, ako sa vyvinie situácia na Hodžovom námestí, vzdialenom len niekoľko desiatok metrov. A situácia sa aj vyvinula.
Dieťa v dave nacistov
Na rozdiel od osadenstva na Poštovej ulici dav pred prezidentským palácom tvorili v drvivej väčšine mladíci, už svojím výzorom patriaci ku krajnej pravici. Našlo sa tu však i zopár starších ľudí, ktorí si prišli uctiť vojnový Slovenský štát.

Otec priviedol dcérku do davu neonacistov
Foto: autor
Nezabudnuteľný a mrazivý zároveň zostáva pohľad na otca, ktorý v drese slovenskej reprezentácie s menom Jozef Tiso nesie na pleciach sotva päťročné dievčatko. Dievčatko, nechápavo mávajúce slovenskou zástavou, nesie na námestie plné neonacistov. Ľudský rozum ťažko pochopí prečo.
Hlasovací lístok s menom Jozefa Tisa
Okolo pol druhej začína svoj príhovor Marián Kotleba. Perly typu, aby ľudia nevolili nikoho z kandidátov na prezidenta, ale priniesli si do volebnej miestnosti vlastný hlasovací lístok s menom Jozefa Tisa a tento vhodili do urny, žali obrovský úspech. Prejav bol namierený i proti vláde Roberta Fica (rovnako tak, ako boli namierené Kotlebove minulé prejavy proti všetkým doterajším slovenským vládam) a Slovenské národné povstanie Kotleba označil za zradu.
„Na stráž!"
Prejav zakončil slovami: "A teraz si vyskúšame slobodu a demokraciu na Slovensku v praxi. Kamaráti a kamarátky, na stráž!" Väčšina prítomných odzdravuje tým istým slovným spojením. Po týchto slovách jeden z policajtov v civile dáva pokyn: "Rozpustiť!" Všetky policajné zložky sa ihneď mobilizujú. Ťažkoodenci si nasadzujú prilby, vyťahujú obušky a čakajú. Počas prejavu nič netušiacej rečníčky niekoľko uniformovaných policajtov obchádza dav z boku a zatýkajú Kotlebu. Snažia sa ho vytiahnuť z davu zástancov. Na pomoc im prichádzajú psovodi a až po ich zákroku sa dav okolo "vodcu" prerieďuje. Kotleba, ešte pred chvíľou tak hrdý a povýšenecký, leží v prachu pri policajných kanadách. Pristupujú i ťažkoodenci.

Polícia zatýka Mariána Kotlebu
Foto: autor
Spoza nich prichádza auto, do ktorého chcú Kotlebu naložiť. Až príliš komicky vyznieva jeho snaha o vzdor. Nôh policajtov sa drží ako mačka posledného siedmeho života. Slová: "Nenastúpim normálne, kľudne ma môžete aj zabiť!" vyznievajú tragikomicky. Mohol odísť aj s väčšou hrdosťou...
Mementom totálnej hlúposti, nevedomosti a postojovej zmätenosti niektorých zúčastnených zostáva výkrik adresovaný príslušníkom polície vlečúcich Kotlebu: "Fašisti!"
Rozpŕchli sa ako mravce
To, čo sa dialo potom, snáď každý očakával. Po tom, ako starosta mestskej časti Bratislava - Staré mesto Andrej Petrek zhromaždenie pomocou ampliónu policajného auta rozpustil, ťažkoodenci pár minút čakali. Zásah odštartovala jazdecká polícia, za nimi išli ťažkoodenci, za nimi médiá. Dav asi štyristo neonacistov sa rozpŕchol ako mravce, keď napľujete do mraveniska.
Odporcovia neonacizmu sa z Poštovej ulice medzičasom presunuli nad podchod Suché mýto k zastávke na Hodžovom námestí, odkiaľ pozorovali, ako sa neonacistom nemuseli postaviť oni, ale konečne to urobil Policajný zbor SR.
Polícia nacionalistov vytlačila cez fontánu až na Panenskú ulicu. Tu sa dav rozdelil na viacero skupiniek. Najväčšia z nich - asi dvestočlenná - sa okľukou cez Štetinovú za asistencie ťažkoodencov i policajného autobusu pobrala na Martinský cintorín.
Aj keď sa odporcovia totality nakoniec nemuseli priamo postaviť "Pochodu za národ", ich čin v sebe nesie neuveriteľnú symboliku. Sedemdesiat ľudí na Poštovej ulici sa zhruba dve hodiny držalo za ruky a bolo odhodlaných ukázať prevahe neonacistov, že sa ich neboja. (Mihály síce deklaroval, že blokáda bude len symbolická a fyzicky sa "Pochodu za národ" nepostavia, ale ktovie...). Tu sa vynára otázka, prečo polícia zhromaždenie na Poštovej ulici absolútne odignorovala a nerozpustila ho, aj keď bolo neohlásené a stálo priamo v ceste "Pochodu za národ". Akoby sa očakávalo, že sa niečo stane, že pochod tadiaľ nepôjde.
Kotleba skúšal hranice a vedel...
Keď sa zamyslíme nad záverečnými slovami Kotlebovho prejavu "A teraz si vyskúšame slobodu a demokraciu na Slovensku v praxi," za ktorými nasledoval pozdrav, "Na stráž!", vyznieva to, akoby odvetu polície očakával. Akoby ju naschvál vyprovokoval a chcel, aby prišla.
Zrejme bol informovaný, že ak použije pozdrav aj tentokrát, polícia už zasiahne.
Nič to však nemení na tom, že Policajný zbor SR sa konečne odhodlal zakročiť a už viac nepripustiť, aby na Slovensku niekto pred prezidentským palácom zdravil ľud oficiálnym pozdravom vládnej garnitúry, ktorá dala vyviesť svojich občanov do koncentračných táborov a dokonca za to i platila.
Skandovanie hesiel o slobode slova zo strany neonacistov bolo len bezduchou a otrepanou frázou. Dožadovali sa zákonom zaručenej slobody slova a zhromažďovania. Skúste si ale prečítať paragrafy 421 a 422 Trestného zákona. Potom možno pochopíte ich schizofréniu.
Neprehliadnite viac fotografií na galeria.webjournal.sk.
Pošli do vybrali.sme.sk
Tak toto je naozaj kuriózne. Hmmm, práve premýšľam. A žeby anachromizmus? Mám silný pocit, že 14. je až zajtra. Nemám čo dodať. Keď sa objaví článok o “sobote 14. marca” v nedeľu 13., tak to je viac ako vtip. Rok či dva hore – dole? Čo je veľa to je moc. Naozaj webjournal potrebuje brať námety z archívu? Radšej ste mali včera niekoho poslať na námestie a napísať, čo sa tam naozaj dialo tento rok. Vari sa mi marí…
Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.
Ohodnoťte tento príspevok:

