- Oslavujeme 5 rokov
- Cestovanie
- Glosujeme
- Kultúra
- Médiá
- Osobnosti univerzity
- Poetika
- Politika
- Spoločnosť
- Šport
- Študentský život
- Zaujímavosti
- Redakcia
- Galéria fotografií
- RSS
- Milan Jurík: Štúdium teológie je ako cesta ohňom [18. máj 2012, 13:53]
- Čo znamená nový pobytový zákon pre slovenských krajanov [18. máj 2012, 13:01]
- Psychopatický manažér = dobrý manažér [17. máj 2012, 20:16]
- 5 AM [16. máj 2012, 08:32]
- Nielen reklama [16. máj 2012, 08:26]
- Trojlístok na pobreží Baltského mora [15. máj 2012, 10:07]
- Po týždni NBA playoffs [14. máj 2012, 18:26]
- Desatoro správnej partnerky [14. máj 2012, 18:06]
Rozhlasoví bakalári zložili skúšku…za A
Mária Graňáková, 4. ročník, 23. máj 2008 | Médiá
„Parapapara" zaznejú na vlnách rádia Regina bezstarostné melódie. Zacítim, že bude nasledovať program, pri ktorom sa mi podarí hneď zrána lapiť dobrú náladu a celému telu i duši doprajem zaslúžený oddych. Zaznie príjemný hlboký hlas Jozefa Stražana, ktorý ma bude sprevádzať v poradí 410-tym pokračovaním relácie Rozhlasoví bakalári. Pri čom inom sa dá lepšie relaxovať, ako pri humorných príbehoch z každodenného života? Neraz sa v nich človek nájde, alebo sa pri nich minimálne veselo usmieva so slovami, tak toto je trapas. Rozhlas v tomto naplno využil svoje audiálne možnosti a rozhodol sa nevšedné situácie svojich poslucháčov zdramatizovať.
Hlavným hrdinom sobotného rána na Regine 17. mája 2008 sa stal pán Jozef Fojtík, ktorý vo svojom liste redakcii opísal príhodu svojho otca z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v istej nemocnici. Jeho epizóda dostala výstižný názov „Docent". Hneď na úvod deja sa tvorcovia opreli o osvedčený dialóg manželov, muža a ženy, ktorí v sebe poníma vždy dávku napätia, irónie, vtipu a lásky. Jozef sa pripravuje na hasičský a poľovnícky ples nacvičovaním valčíka v kuchyni, keď ho zrazu vyruší jeho manželka Editka. „ Ty už si doma?" opýta sa zaskočene. „Ak ti prekážam, môžem hneď odísť," uštipačne mu odpovedá žena. „Ale nepreháňaj!" zahriakne ju Jozef. Milá konverzácia pokračuje, Editka opisuje svoju prácu na hornom poschodí domu a konštatuje, že ho ani nepočula vojsť. Na to muž pobúrene reaguje, že by ich takto mohol hocikto za bieleho dňa vykradnúť. „Iba ak by chcel ukradnúť taký poklad, ako si ty!" nedá sa manželka. Humorný rozhovor napokon dvojica zakončí spoločným radostným tancom valčíka.
Ďalšia konverzácia sa odohráva na druhý deň, pred odchodom na autobus, ktorým sa má pán Jozef dostať do okresného mesta. „Nemôžeš vyzerať ako šupák!" apeluje na svojho muža Edita, ktorá sa mykajúc hlavou prizerá na jeho rozgajdané oblečenie. „Už ma tak necifruj, lebo ešte zmeškám autobus!" zahriakne ju on. V okresnom meste má pán Jozef schôdzu poľovníckeho zväzu, ktorá sa však náhle odvolá a pán Jozef zostáva vo veľkomeste uväznený až do poobedia. Rozhodne sa teda navštíviť svojho najlepšieho priateľa, primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Tu sa v plnom svetle prejaví kvalita slovenských služieb. Pán Fojtík sa k svojmu priateľovi nedokáže dostať. V ceste mu totiž stojí vrchná sestra Jachýmová, žena ostrá ako britva. „Koho hľadáte, teraz nie sú návštevné hodiny!" ignorantsky prehovorí k návštevníkovi. Po krátkom predostretí svojho úmyslu ho vrchná sestra Jachýmová ihneď odbije. „To si ako predstavujete, len tak hovoriť s primárom, keď sa pripravuje na veľkú vizitu?" odkáže ho ku dverám. Našťastie ho však po ceste primár objaví a vtiahne so sebou do kancelárie. Spomienky na výstrelky vyparatené za dávnych čias im privodia ďalší nápad. Tentokrát však zostane prekvapený aj sám pán Fojtík: „Kolegovia, dovoľte, aby som Vám predstavil pána docenta Jozefa Fojtíka z Bratislavy, ktorý k nám prišiel na mimoriadnu inšpekčnú previerku. Prosím, aby ste ho na vizite brali ako svojho nadriadeného. Jeho správa bude mať dopad na celé naše oddelenie," so všetkou vážnosťou zaimprovizuje primár. Pán Fojtík na vizite doslova potí krv, kým jeho kamarát sa veselo zabáva.
Karta sa obracia v poslednej izbe, kde ležia dve rodičky pochádzajúce z toho istého mestečka, ako pán Fojtík. Pri jeho predstavovaní sa spustia haldy smiechu, no všetci jednohlasne mlčia. „Ale, ale, z čoho je vám tak veselo, povedzte aj nám, aby sme sa zasmiali," nechápavo reaguje primár, ktorý však zostáva ponorený vo svojom nepochopení. Po vizite si ide prihriať polievočku vrchná sestra Jachýmová, ktorá by si v tejto chúlostivej situácii pokorne na hlavu zosypala i všetok popol sveta. Vraj prísna byť musí a chod nemocnice si vyžaduje poriadok. Po jej odchode zvolá primár všetkých lekárov a sestry, aby im prezradil skutočnú identitu pána Fojtíka. Príbeh sa končí happyendom, všetci sa nad geniálnym výmyslom primára zasmiali a historka o pánovi docentovi z Bratislavy sa stane témou číslo jeden i na hasičskom a poľovníckom plese. A ešte k tomu si vo svojom malom mestečku pán Fojtík vyslúžil novú prezývku - Pán docent.
Námet pána Fojtíka do rozhlasovej podoby vtipne a pútavo spracovala Marta Satlerová. Na sobotné ráno sú Rozhlasoví bakalári príjemnou alternatívou relaxu. Dokáže človeka naladiť na tie správne víkendové myšlienky práve preto, že ide o epizódy z bežného života. Jednoduché, ale účinné. A milé.
Pošli do vybrali.sme.sk
DREVAKY.CHCELA BY SOM VAM NAPISAT VESELY PRIBEH Z KERMAšA.Dnes som zazila v rodine usmevny pribehm“jho otca s jeho bratom.Stalo sa to pred 35rokmi.<kermeš>to su hody,krest.sviatok NAJSV.TROJICE:-OMSA KRASNE NA KOSTOLNOM DVORE S PROCEZIOU,-doma potom sviatocny obed,KOLACE_KAZDY SI POZVE HOSTA ATAK SA KERMEšUJE,SAMOZREJME žE SA I VYPIJE,vinko narobene domace.pOSPOMINAJU SA STARE ZAžITKY-PRIBEHY A VSETKYM JE DOBRE A VESELO.lENžE moji mili hostia to prehnali a nevedeli sa rozlučiť HOCI UZ BOLA POLNOC.NE AKO DCERE A, DEDICKE GAZDOVSTVA A RYCHTAROVHO DVORE NIC NEOSTAVALO LEN BYT POSLUSNA ATRPEZLIVA,žE LEN SA UPOKOJA A PEKNE SA ROZIDU.-ale kdeže?NAJPRV som si vypocula rozhovor co take dôležite preberaju?-a predstavte si oni mali na programe obycajne drevene drevaky,ja som totiž to bola sestre s polska kupit moderne drevaky,ked to nasi otcovia vidli že <drevaky>nedali sa a o polnoci sa otec vybral pripity na pôjd hladať drevaky,ked moda tak moda oni predsa drevaky maju este z cias vojny a to bola nevyhnutna vec take drevaky tiež nemal hocikto?-no este som ani dobre nerozumela o co vlastne ide?-ale ze bolo po polnoci a oni este nkermešovskej naladesnažila som sa ich upokojiť a rozdelit-ukončiť ten<kermeš>teda dost a podme spat domov!zavelila som,no ale ako ich upokojit ked obidvaja bratia chceli tie drevaky na pamiatku,že ich odnesu možno do muzea,ani jeden nepopustil a tahali navzajom k sebe drevaky,-ja dcera poslušna,ale bolo to na mne privela,cudovala som sa mamke ako môže na to pozerať a nezasiahnuť ako to dopadne,schytila so drevaky do ruk jednu dala otcovi Viktorovi druhu jeho bratovi Simonovi ,otvorila dvereotca vopchala ku mamke do spalne,ujka cez zadne vchodove dvere,druheho ujka Michalala cez predne vchodove tvere,vytlacila ich nasilu -hoci sa urazali .ze ja soplava ich z rodičovsskeho domu vychadzujem,nedbala som na ich prieky a zatvorila dvere z kermešovskym pozdravom.lenže tento pribeh nekonči -ujko Simon z drevakou pod pazuchov musel kracat hore cestou este kolo cintorina prihovarajuc sa este zoznulym predkom ,Brat Michal mal to len cez cestu,ale mamima švagrina ho z vyčkavala a vyhražala sa ,<dzekujem ci za taký kermeš>-to som este pocčula,ale ten brat Simonlen co otvoril dvere na svojom dome zo zapraženou -zadymenou drevakou v ruke vošiel do obyvačky,odsunul krasne kryštalove pohare v sekretary a vycapil tam t staru drevaku,začal sa s nou rozpravat ako to už byva ked ma chlap vypite,klakol si na zemi a pokracoval modlidbami,ako len ju tu drevaku ludia budu ctit a vazitsi,ked to te <drevaky teras take moderne!>-lenže moja teta videla ,že zbytočne by sa snim naťahovala ,počkala kym sa unavi a zaspi ,rano už moja nalzlatejšia teta zložila ohen a jeho zbožnovanu drevaku šup do peca,<joj,ako pekne horala,a ako fajne sa jej začalo variť,aj voda raz dva zovrala>ale ked sa otcov brat zobudil a hladal svoju drevaku,tak už ozastný ohen bol od zlosti na streche tak sa urazil,no napokn pochopil,že len tak sa majetok po predkoch da podelit ked ani jeden nechce ustupit,no moja poslušna mamka druhu drevaku-zachranila a otec sa nadalej pyšil so svojim dedictvom po predkoch,vystavil ju pod sopom a kazdemu tu prihodu rozpraval,moji drahi predovia su už nebohi i rodicia,starala som sa o ne aj ich doopatrovala ,ale ked sa povie <kermeš>-to je samozrejme <drevaky>-dakujem za vypočutie amohli by ste to niejak usmevne do tej vašej žurnalistyky použiť.dakujem,vasa posluchačka cilka.
Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.
Ohodnoťte tento príspevok: